Dôvody prečo môžete ochorieť aj napriek tomu, že ste zaočkovaní proti chrípke
Medzi verejnosťou je známy mýtus, že práve po očkovaní proti chrípke, osoba následne na chrípku ochorie. Ľudia ale neochorejú na chrípku ani na infekciu dýchacích ciest z dôvodu podania vakcíny proti chrípke. Očkovacie látky proti chrípke totiž obsahujú neaktívne, čiže neživé časti vírusov chrípky, ktoré samotné nie sú schopné vyvolať ochorenie. Ide o neživé vakcíny. Prečo človek ochorie po podaní vakcíny proti chrípke, má niekoľko dôvodov.
1) Človek sa nedá zaočkovať včas. Očkovanie je potrebné absolvovať v priebehu októbra a novembra, aby sa dostatočne včas vytvorili protilátky. Dostatočná hladina protilátok sa v tele vytvorí o 10 až 14 dní po očkovaní a prvý nárast chrípkových ochorení sa očakáva už v decembri. Zaočkovať sa je možné aj neskôr, hrozí však že počas dvojtýždňového okna, kedy sa protilátky ešte len tvoria, nie je organizmus dostatočne chránený a človek sa môže nakaziť chrípkou.
2) Osoba, ktorá sa chce dať zaočkovať, by nemala pociťovať žiadne príznaky začínajúcej virózy, alebo prechladnutia, t.j. bez teploty, bez bolestí hrdla a nádchy. V prípade, ak sa dá zaočkovať proti chrípke osoba s príznakmi prechladnutia alebo nádchy, je zrejmé, že toto ochorenie sa u nej rozvinie.
3) Človek po zaočkovaní ochorel na iné vírusové ochorenie s podobnými prejavmi ako má chrípka. Podobnosť klinických príznakov medzi chrípkou a prechladnutím súvisí s tým, že pôvodcovia ochorení z prechladnutia, rovnako ako chrípka, napadajú respiračný systém, či už horné alebo dolné dýchacie cesty. Na rozdiel od chrípky sa však príznaky akútnych respiračných ochorení rozvíjajú postupne. Vakcína proti chrípke nechráni človeka pred inými respiračnými ochoreniami a to že je človek zaočkovaný neznamená, že teraz už vôbec neochorie.
4) Po očkovaní môže nastať reakcia s podobnými príznakmi ako ochorenie samotné (zvýšená teplota, bolesti svalov). Takéto príznaky však trvajú len 1 – 2 dni a rýchlo odznejú bez ďalších následkov.
5) Zaočkovaný človek sa mohol nakaziť kmeňom vírusu chrípky, ktorý nebol súčasťou očkovacej látky. Vtedy očkovacia látka účinkuje čiastočne, no treba zdôrazniť, že nezanedbateľne zmierňuje priebeh ochorenia a znižuje jeho nepriaznivé dôsledky
6) Efektivita očkovania závisí od veku, imunitného systému jedinca a od podobnosti kmeňov vírusu chrípky vo vakcíne, s cirkulujúcimi kmeňmi v populácii v danej sezóne. Za predpokladu zhody vakcinálnych vírusov s cirkulujúcimi platí, že každý ľudský organizmus je jedinečný a nemusí na očkovanie zareagovať rovnako. Určité malé percento očkovaných osôb si po očkovaní nevytvorí protilátky, alebo si ich nevytvoria v dostatočnom množstve. Dôležité tiež je, aby očkovanie podstúpil iba zdravý človek, bez akútneho horúčkovitého ochorenia.
7) Efektivita očkovania závisí aj od veku. Každý, kto má viac ako 65 rokov, je považovaný za vysokorizikovú skupinu a mal by sa dať zaočkovať proti chrípke každý rok. Hoci očkovanie v tejto skupine nemusí byť až také účinné a človek môže po očkovaní na chrípku ochorieť (telo si po očkovaní nevytvorí dostatočnú hladinu ochranných protilátok), dôležité je, že očkovanie výrazne zmierňuje priebeh ochorenia, znižuje výskyt komplikácií, ako napr. zápal pľúc, ktoré môžu viesť k dlhodobej práceneschopnosti, hospitalizáciam v nemocnici alebo vyústia do úmrtia. U ľudí, ktorí netrpia žiadnym chronickým ochorením a nežijú v domovoch pre seniorov, je úspešnosť, že očkovanie zabráni hospitalizáciam 30 až 70%-ná. U ľudí, ktorí žijú v domovoch pre seniorov a trpia chronickými ochoreniami, očkovanie zabráni hospitalizáciam v 50 až 60% a počet úmrtí je nižší až o 80%. Zaočkovať by sa mala dať aj každá osoba, ktorá sa stará o starších ľudí.
Photo by Hyttalo Souza on Unsplash