29. októbra 2017

Prečo potrebujú bábätká vitamín D?

Vaše bábätko má 2 týždne a vás čaká prvá návšteva v ordinácii vášho pediatra, ktorou sa začína aj prevencia krivice (rachitídy). Vitamín D je dôležitou súčasťou tohto procesu.

Krivica u detí

Detské ochorenie krivica je veľkým strašiakom u detí a vzniká najčastejšie v prvých dvoch rokoch života.

Keď nahliadneme na chvíľu do minulosti, zistíme, že krivica sprevádzala ľudstvo od nepamäti (najstaršie nálezy kostier postihnutých rachitídou pochádzajú už z obdobia neolitu).

Asi najväčší boom tohto ochorenia však nastal počas priemyselnej revolúcie na prelome 18. a 19. storočia hlavne v Anglicku a v Severnej Amerike. Rachitída a osteomalácia (osteomalácia je ochorenie dospelých, pri ktorom dochádza k mäknutiu kostí; dala by sa nazvať aj ako rachitída dospelých) boli vtedy považované za choroby chudoby.

Mnoho robotníkov a ich rodiny v tej dobe trpeli podvýživovu. Tvrdo pracovali v továrňach bez prísunu denného svetla nielen dospelí, ale aj deti. Obyvateľstvo sa kvôli práci sťahovalo do veľkých miest, ktoré boli plné smogu, ktorý bránil prechodu dostatočného množstva slnečných lúčov. V tomto období bola u žien pochádzajúcich z nižších sociálnych vrstiev zaznamenaná aj vyššia fertilita. Takmer každoročné tehotenstvo a laktácia pôsobia na telo a jeho kalciové zásoby skoro rovnako ako nedostatok slnečného žiarenia. Následná osteomalácia u matiek v dôsledku nedostatočného príjmu vitamínu D zvyšovala riziko krivice u ich detí.

V Británii bola v tej dobe až 90%-ná incidencia krivice u detí do 4 rokov života. Rachitída nebola veľkým problémom len v Británii. Súdne pitvy v Drážďanoch ukázali, že 89% všetkých detí medzi 2 mesiacmi a 4 rokmi života trpelo v 19. storočí aktívnou, alebo už vyliečenou krivicou. Vďaka klinickým výskumom sa zistilo, že napr. vo Viedni 97% malých detí trpelo krivicou. V New Yorku do roku 1921 trpelo krivcou 75% detí.

Vďaka suplementácii (dopĺňaniu) vitamínu D a rozsiahlej edukácii v 20. storočí bola táto choroba takmer úplne eradikovaná.

Avšak dnes v 21. storočí sme svedkami “zmŕtvychvstania” tejto choroby. Napríklad v Británii sa prekvapivým spôsobom vracia rachitída u detí späť.

Pritom tejto chorobe sa dá pekne predchádzať.

Ako sa prejavuje krivica u detí?

Pri krivici sú kosti bábätka málo pevné a mäkké, preto sa ľahko deformujú. Dochádza k splošteniu záhlavia a čelové hrbole vystupujú dopredu. Veľký lupienok (fontanela) sa uzatvára neskôr. Celá hlavička má hranatý tvar. Hrudník sa postupne deformuje, pričom hrudná kosť vystupuje dopredu a vzniká tzv. vtáčí hrudník. Pokiaľ dieťa postihnuté krivicou už sedí, môže sa uňho vyvinúť guľatý chrbátik. V prípade že stojí, môžu sa kosti dolných končatín ohýbať buď dovnútra (nohy do “X”) alebo von (nohy do “O”). Okrem zmien na kostiach, môžeme pozorovať aj iné príznaky. Dieťa je bledé, mrzuté, často býva choré.

Ako sa dá zabrániť jej vzniku?

Na prevenciu krivice je dôležitý dostatočný príjem vitamínu D. Vitamín D je dôležitý pre správne vstrebávanie vápnika v čreve a jeho zabudovanie (utilizáciu) do kostí, takže má nezastupiteľné miesto pri správnom vývoji kostí a zubov.

Aké sú zdroje vitamínu D?

Na vitamíne D je zaujímavé to, že si ho naše telo ako jediný vitamín dokáže vytvoriť samo. Potrebuje k tomu dostatočnú dávku slnečného žiarenia, vďaka ktorému dochádza v našej pokožke k tvorbe vitamínu D3 (cholekalciferolu). Aj preto sa tento vitamín nazýva slnečný vitamín.

Vitamín D3 (cholekalciferol) je však len prekurzor vitamínu D. Až metabolizáciou v pečeni a obličkách dochádza k tvorbe aktívnych foriem vitamínu D.

Naša pokožka je schopná zabezpečiť až 90% dennej potreby vitamínu D. Na to, aby táto reakcia v tele prebehla, je však potrebné, aby bola pokožka dostatočne vystavená ultrafialovému žiareniu (UV). Iba účinkom UV lúčov sa totiž dokáže vitamín D3 v pokožke vytvoriť.

Mieru pôsobenia UV žiarenia na ľudskú kožu vyjadruje jednotka UV index. Ide o jednoduchú číselnú škálu (0 až 11+).
UV Index musí byť väčší ako 3, aby sa v tele opalovaním vytvoril vitamín D. Mnohé národné meteorologické služby, u nás je to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), poskytujú aktuálne hodnoty UV-index a predpovedajú jeho hodnotu na budúci deň.

Bohužiaľ, v našich zemepisných šírkach UV index v období medzi septembrom a marcom zriedka prekračuje hodnotu 3, preto sa vitamín D v tomto období takmer netvorí. SHMÚ v období od 30. septembra do 15. marca predpoveď slnečného UV indexu ani nevydáva.

V zimných mesiacoch je z toho dôvodu dobré dopĺňať vitamín D konzumáciou čo najväčsieho množstva potravy s obsahom vitamínu D (rybí olej, morské ryby, vajíčka, huby, maslo a syry).

Potrava je však schopná zabezpečiť obyčajne len 5 – 10 % dennej potreby vitamínu D, preto sa odporúča vitamín D v zimných mesiacoch dopĺňať aj užívaním výživových doplnkov alebo liekov s obsahom vitamínu D.

V letných mesiacoch získavame vitamín D najmä slnením. Na získanie primeranej dennej dávky potrebujeme asi 20 minút pobytu na slnku. Takéto opaľovanie sa odporúča 2- až 3-krát týždenne.

V jarnom a letnom období však stačí na vytvorenie potrebnej dávky vitamínu D aj každodenné krátkodobé slnenie len niektorých častí tela (ramená, horné a dolné končatiny). Jeden osvit tváre a ramien (6% tela) po dobu 15-20 minút do začervenania sa rovná 600-1000 IU vitamínu D per os (podáného ústami).

UV faktor 8 redukuje produkciu vitamínu D v koži až o 97%.

Ako je to s príjmom vitamínu D u bábätiek?

Je preukázané, že v našich podmienkach je príjem vitamínu D prirodzenou cestou (slnením a potravou) u detí do 1 roka nepostačujúci.

Bábätká do 1 roka treba pred slnkom chrániť a vôbec ich priamemu slnku nevystavovať.

Pokožka malých detí a najmä novorodencov a dojčiat je tenšia ako koža dospelých a obsahuje menej pigmentu, preto je proti pôsobeniu slnečných lúčov prakticky bezbranná a riziko spálenia a poškodenia pokožky je u nich velké. Naviac u tak malých detí je aj velké riziko dehydratácie.

Kvôli tomu, že treba bábätká pred slnkom chrániť, nemôžu bábätká získavať dostatok vitamínu D prirodzene slnením.

Čo sa týka stravy, určite niet pochýb o tom, že materské mlieko je najlepším zdrojom výživy pre bábätká a poskytuje im dostatok väčšiny potrebných živín. Žiaľ, táto jedinečná tekutina im nedokáže poskytnúť dostatočné množstvo vitamínu D. Materské mlieko obsahuje približne len 20 – 80 IU (IU- medzinárodné jednotky) vitamínu D v jednom litri a bábätká potrebujú prijať aspoň 400 IU vitamínu D denne.

Bábätka, ktoré sú na umelých mliečkách, majú síce vyšší príjem vitamínu D, avšak v prípade, že dieťa nevypije celý liter umelého mlieka denne (mliečne náhrady obsahujú 400 IU vitamínu D v jednom litri), tiež im hrozí nedostatok vitamínu D.

Preto bábätká, ktoré sú obzvlášť citlivé na nedostatok vitamínu D, potrebujú dopĺňať tento vitamín formou kvapiek. A to platí nielen pre bábätká dojčené, ale aj pre bábätká na umelej strave.

Lekár vám preto predpíše recept na Vigantol kvapky, ktoré vitamín D obsahujú.

Nielen bábätká sú ohrozené nedostatkom vitamínu D

Výsledky výskumov dokazujú, že nedostatkom vitamínu D trpia všetky vekové skupiny obyvateľstva. Medzi ohrozené skupiny okrem bábätiek do 1 roka (novorodenci a dojčatá) patria aj staršie osoby, tehotné, dojčiace ženy, predčasne narodené deti a deti v puberte. Na udržanie normálnej hladiny vitamínu D sa u nich odporúča dopĺňať tento vitamín aj užívaním vitamínových doplnkov alebo liekov s obsahom vitamínu D.

Najmä deti a staršie osoby, ktoré sú obzvlášť citlivé na nedostatok vitamínu D, by mali takéto prípravky užívať. Nestačí u nich totiž len zvýšiť expozíciu slnečnému žiareniu, u detí je to dokonca nežiaduce a so stárnutím klesá postupne shopnosť pokožky tvoriť vitamín D až o 3/4.

Starí ľudia (70+, niekde sa uvádza aj 60+) nie sú schopní tvoriť vitamín D3 takmer vôbec.

Doteraz sa verilo, že dospelým osobám vystačí pobyt na slnku. Posledné štúdie však ukazujú, že bude potrebná suplementácia aj u tejto populácie.

Koľko vitamínu D potrebujú bábätká?

Deti do 1 roka potrebujú prijať, ako už bolo spomenuté, aspoň 400 IU (10 ug-mikrogramov) vitamínu D denne. Podľa najnovších poznatkov sa však odporúča podávať vitamín D vo vyšších dávkach, a to 600 – 800 IU denne.

Pri prevencii krivice u detí sa doporučuje dávka 500- 1000 IU cholekalciferolu (vitamín D3) denne. Ak lekár nerozhodne inak, podáva sa pri prevencii vzniku krivice u dojčiat 1 kvapka Vigantolu (500 I.U. vitamínu D3) denne.
Na Slovensku sa už dlhodobo preferuje dávka 2 kvapky Vigantolu denne. Veľkosť tejto dávky sa odôvodňuje možnými stratami (priľnutie na lyžičku a pod.) pri podávaní olejového roztoku.

U detí na umelej mliečnej formule upravuje lekár dávku podávaného vitamínu D podľa množstva vypitého mlieka tak, aby bol zachovaný odporúčaný príjem vitamínu D.

Nedonosené deti majú potrebu vitamínu D inú, preto u nich lekár určí vhodnú dávku.

Kedy začať a ako dlho dopĺňať vitamín D formou kvapiek u detí?

Prevencia rachitídy u detí začína už v prenatálnom období. O tom s akými zásobami vitamínu D sa bábätko narodí, rozhoduje množstvo vitamínu D v tele jeho maminy. Vitamín D voľne prechádza placentou v priebehu celého tehotenstva, najintenzívnejšie však v poslednom trimestri gravidity. Je preto dôležité, aby budúce mamičky dopĺňali vitamín D v priebehu celého tehotenstva, pričom sa im odporúča prijať denne 800 IU (IU-medzinárodné jednotky) vitamínu D a v poslednom trimestri zvýšiť dávky na 1000 IU vitamínu D denne.

Zásoby vitamínu D od maminy vydržia bábätku zhruba na 3 až 4 týždne, preto ak nie je dostupný iný zdroj vitamínu D, jeho hladiny rýchlo klesajú. S dopĺňaním vitamínu D v kvapkách sa preto začína u všetkých novorodencov bez ohľadu na spôsob výživy, od ukončeného 2. týždňa života. Odporúča sa podávať denne bez akýchkoľvek prestávok minimálne 12 mesiacov. V užívaní vitamínu D sa odporúča pokračovať aj v 2. roku života dieťaťa, ideálne však až do 3 rokov života (najmä v zimných mesiacoch) .

U starších detí sa doporučuje užívať vitamín D v období zimných mesiacov, t.j. od konca októbra do apríla, až do puberty.

Pri dlhodobom užívaní sa majú kontrolovať hladiny vápniku v krvi.

Pravidelná a správna aplikácia kvapiek je veľmi dôležitá

Vitamín D je dôležité podávať pravidelne, preto je dobré si vybudovať návyk. Ideálne je podávať kvapky každý deň v tom istom čase.

Kvapky nie je vhodné kvapkať priamo do úst. Môžu priľnúť na slznicu úst, z kade sa nedokážu poriadne vstrebať.

Vitamín D je rozpustný v tukoch a aby sa čo najlepšie vstrebal, musí sa naviazať na tuk v jedle, preto treba kvapky podať bábätku na lyžičke najlepšie s mliekom. U starších detí to môže byt aj niečo iné, napríklad lyžica polievky alebo kaše, poprípade chlebík s maslom, proste čokoľvek čo obsahuje tuk. Voda a čaj nie sú vhodné.

Na lyžičku treba dať najprv mlieko, až potom kvapky. Takto je istota, že sa vitamín D naviaže na tuk v jedle, predíde sa jeho priľnutiu na povrchu lyžičky a bábätko dostane potrebnú dávku vitamínu D.

Nie je vhodné dávať kvapky do celej fľaše mlieka. Kvapky môžu priľnúť na steny fľaše alebo bábätko nedopije celú fľašu a nedostane, tak potrebnú dávku vitamínu D.

Prečo je Vigantol u niektorých mamičiek na čiernej listine?

Každej mamičke sú Vigantol kvapky určite známe. V posledných rokoch sa na ne zniesla spŕška kritiky. Na internete môžete nájsť množstvo odštrašujúcich informácií, prečo Vigantol kvapky neužívať. Najčastejšie sú to kŕče v brušku po ich podaní, a rodičia preto pátrajú po vhodných alternatívach. Skôr ako sa však rozhodnete pre zmenu, pozrime sa na to, či vhodná alternatíva k Vigantolu naozaj existuje.

Vigantol vs. iné kvapky s obsahom vitamínu D3

Hlavným plusom Vigantolu je, že je ako jediný registrovaný ako liek a nie ako výživový doplnok, t.z. že bola overená jeho bezpečnosť, kvalita a hlavne účinnosť, teda že naozaj lieči a pôsobí preventívne proti danému ochoreniu. Všetky ostatné prípravky s obsahom vitamínu D3 vo forme kvapiek sú výživovými doplnkami. Výživové doplnky majú štatút potraviny. Nie je u nich potvrdená ani účinnosť, ani kvalita, len ich neškodnosť. Podľa zákona je im dokonca zakázané prisudzovať liečebné a preventívne účinky.

Lieky (Vigantol) ešte pred uvedeným na trh prechádzajú rozsiahlymi a komplexnými skúšaniami a aj po uvedený na trh podliehajú ďalšej veľmi prísnej kontrole. U výživových doplnkoch proces výroby nemusel prejsť tak prísnymi kritériami ako je to v prípade liekov.

V prípade liekov sa monitorujú nežiaduce účinky, toxicita, či interakcie s inými liekmi. U výživových doplnkov výrobca nie je povinný nič také uvádzať. To však neznamená, že daný produkt nemá nežiadúce účinky, alebo že neinteraguje s liekmi.

Zloženie liekov je prísne definované a kontrolované nielen národnými orgánmi, akým je Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ale aj medzinárodnými orgánmi. Obsah účinných zložiek u výživových dolnkoch deklaruje len výrobca.

Účinné látky v liekoch musia byť v správnej dávke a čistote, čím sa zabezpečí, že sa liek v tele správa tak, ako sa to od neho očakáva a je zaručené, že sa podáva potrebná dávka liečiva. Výživový doplnok svojím obsahom účinnej látky nemusí pokryť dennú odporúčanú dávku, poprípade ju môže presiahnúť.

Medzi liekmi (Vigantol) a výživovými doplnkami (ostatné kvapky s obsahom vitamínu D3) sú teda zásadné rozdiely, ktoré dokonca určuje aj zákon. Preto sa tieto kvapky nemôžu považovať za vhodné alternatívy k Vigantolu.

Liek Vigantol sa používa v klinickej praxi od roku 1956 (International Birth Date 27.12.1956), teda viac ako 58 rokov. Jeho účinnosť a bezpečnosť bola teda preukázaná nielen klinickými dátami, ale tiež dlhodobým používaním v bežnej praxi.

Môže za bolesti bruška naozaj Vigantol?

Veľké dávky vitamínu D užívané dlhodobo, ktoré prekračujú odporúčaný maximálny denný príjem, sú schopné vyprovokovať nevoľnosť, zvracanie, hnačky, zápchy a nadúvanie. Tieto nežiadúce účinky sú spôsobené hromadenením vápnika v krvi, čo sa odborne nazýva hyperkalciémia. Hyperkalciemia je hlavným dôsledkom nadmerného príjmu vitamínu D.

U dojčiat denný maximálny príjem vitamínu D, ktorý je považovaný za bezpečný a tolerovaný, je 1000 IU denne (2 kvapky Vigantolu denne). Užívanie viac ako 1000 IU jednotiek denne môže byť pre dieťa toxické, čo sa uňho prejaví nežiaducimi účinkami.

To či dostáva bábätko vysoké dávky vitamínu D, môže doktor spoľahlivo zistiť z krvného testu, tzv. 25(OH)D test, ktorým sa zisťuje hladinu vitamínu D (25-hydroxy-vitamínu D3) a vápnika v krvi.

Ak sa u bábätka spomínané nežiadúce účinky objavia, treba navštíviť lekára a nahlásiť ich. Možnosť, ale aj povinnosť nahlásiť akékoľvek podozrenie na nežiadúce účinky majú nielen odborníci- lekári a lekárnici, ale tiež pacienti.

Rodičia by nemali samovoľne liek Vigantol vysadiť. Problémy s akýmkoľvek liekom (vrátene Vigantolu), by mali najskôr konzultovať s lekárom a riadiť sa jeho odporúčaniami a nemali by svojvoľne zamieňať lieky za iné prípravky, ktoré nemajú overenú liečebnú účinnosť.

Mnohých prípadoch, keď aj Vigantol kvapky vysadili, k zmierneniu problémov u detí nedošlo. Užívanie Vigantolu sa viac menej kryje s obvyklým nástupom dojčenských kolík u bábätiek a práve koliky môžu spôsobiť popisované bolesti bruška, nadúvanie a hnačky u detí.

Ako na dojčenské koliky sa môžete dočítať v našom staršom článku.

Zámena lekárom predpísaného liečivého prípravku v lekárni

Lekárnik môže, za presne definovaných podmienok, zameniť predpísaný liek (napr. Vigantol) a vydať náhradný liek, ktorý je zhodný z hľadiska jeho účinnosti a bezpečnosti, obsahuje rovnakú účinnú látku s rovnakou cestou podania, rovnakou liekovou formou a rovnakým množstvom liečiva v liekovej forme. Liek Vigantol však na našom trhu nemá takúto alternatívu a preto je v súčasnosti nezameniteľný.
Iba liek sa môže používať na prevenciu a liečbu ochorenia, zatiaľ čo výživovému doplnku je podľa zákona zakázané prisudzovať liečebné a preventívne účinky. Preto sa v prevencii alebo liečbe ochorenia nemôže liek nahrádzať výživovým doplnkom. Prípadná zámena v lekárni by mohla byť považovaná za profesnú chybu.

Zdroje:

http://www.vitamins-nutrition.org/vitamins/natural-vitamins-synthetic.html

http://www.solen.sk/pdf/ec130c469e0de8a16442630d1e8a705e.pdf

https://d-vitamin.sk/detom-vitamin-d-v-kvapkach/